Roman Poláčik – herec, ktorého môžete poznať zo seriálov, akým sú Oteckovia, z rôznych predstavení a možno ani netušíte, že pochádza práve od nás z Oravy, zo Štefanova nad Oravou.

Prečo ste sa rozhodli stať hercom?

Nevedel som, čím by som mohol byť a toto povolanie mi ponúka najširší záber rôznych povolaní, ktoré ma stretajú pri práci na javisku či kamere. Od Lúčneho koníka až po Svätého otca.

Získali ste nejaké nové skúsenosti pri natáčaní Oteckov?

Áno, získal som schopnosť vstávať ráno o piatej bez reptania 🙂 Samozrejme, že človek sa všetko učí tým, že pozoruje, vníma, analyzuje, a tak je to aj pri dennom seriáli. Je potrebné rýchlo reagovať. Sú tam skvelí režiséri, na ktorých sa herec môže spoľahnúť a herci, o ktorých sa človek môže oprieť. Ale aj tak za všetkým stoja ,,nabehané kilometre” na javisku v divadle.

Ak by ste si mohli vybrať vysnívanú rolu, aká by to bola?

Quasimodo z románu Victora Huga Zvonár Matky Božej v Paríži.

Hovorí sa, že je jednoduchšie hrať „záporákov.“ O vás vieme, že väčšinou hrávate kladné postavy akým je napr. Karol Wojtyla v muzikáli Povolanie pápež. Bola to náročná úloha?

Nemyslím si, že je niečo jednoduchšie ako to iné. Každá postava v spolupráci s hercom môže nabrať kontúry plné kontrastov. Veď aj v živote to máme pestré. Každý z nás má povahu, podľa ktorej je charakterizovaný, no okolnosti môžu túto predstavu nabúrať. A zrazu sa z kamaráta stane nepriateľ, z milovaného nenávidený atď. Aj dramatické postavy záporákov ukrývajú v sebe možnosť byť dobrý. Stačí to len nájsť. Veď ak je človek zlý, nevrlý – niečo za tým musí byť, nejaká zlá skúsenosť, sklamanie…

Karol Wojtyla bol v prvom rade človek – mal svoje vášne, sny, boje, ktoré musel zvádzať. Mal však ohromný dar a teda osloviť ľudí a byť im nablízku za každých okolností. Aj to bolo pre mňa ako pre herca, ktorý ho stvárňuje v časoch jeho mladosti, veľmi podstatné – aby bol na javisku priateľom všetkých. A keď už to nejde inak, tak aspoň diplomatom.

Čo vás baví viac, divadelné herectvo alebo skôr filmové ?

Pre mňa je práca v divadle základom každého druhu hereckého prejavu. Seriálové, či dokonca filmové herectvo je, žiaľ, stále vecou ponuky, ktorá môže a nemusí prísť. Ale rovnako ako milujem stáť na javisku, aj práca pred kamerou je srdcovou záležitosťou. Každá si síce vyžaduje iný druh prípravy a koncentrácie, ale vzájomne sa nevylučujú.

Aké predmety vás v škole bavili alebo naopak ste nemali rád? Ovplyvnilo to vaša rozhodnutia pri vyberaní povolania? 

Veľmi rád som mal slovenčinu, literatúru, dejepis, náuku o spoločnosti, dokonca aj fyziku. Všetko to boli predmety, ktoré mi otvárali obzor fantázie, istých vnútorných pravidiel. Za všetkým zrejme stojí aj moja celoživotná láska ku knihám. Čítanie je pre mňa najväčší druh relaxu. Podnecuje predstavivosť, občas relativizuje vaše vlastné problémy a knihu so sebou môžete vziať skutočne kamkoľvek.

Čo by ste chceli za svoj život dokázať?

Ak si predstavíme, že život je o miliónoch malých a veľkých rozhodnutí, dobrých či zlých, rád by som v tom svojom živote urobil čo najviac tých správnych.

Čo je najnáročnejšie na práci herca?

Na to asi neviem odpovedať. Čokoľvek sa vám pri hereckej práci zdá ťažké, nemožné, alebo zbytočné, predsa len sa vždy niekde objaví moment, pre ktorý sa to oplatilo podstúpiť.

Vieme, že spolupracujete pri točení vlogov pre portál Na Orave Dobre, aby ste oboznámili Slovákov o krásach Oravy. Prečo ste sa tak rozhodli?

Ponuka na túto milú spoluprácu prišla v lete. Jediná moja obava bol čas, ale zatiaľ to veľmi statočne zvládame. Je pre mňa cťou prezentovať Oravu takýmto spôsobom. Je to vždy perfektne pripravené, natočené, zostrihané, nazvučené, a tak by to malo byť. Pretože náš kraj si zaslúži byť v pozornosti ostatných obyvateľov v tom najlepšom svetle, lebo iné tam ani nesvieti 🙂

Čo sa vám najviac páči na Orave?

Že som sa tam narodil, že sa tam môžem vracať, že môžem povedať – aj ja som Oravák.