Rodák z Trstenej, ktorý je členom Mestského divadla v Žiline. Vložil svoje schopnosti  do rúk múze a stal sa hercom. Mladý, sympatický, talentovaný aj takto by sme mohli opísať Michala Kolejáka.

Chcel si byť hercom od malička?
Nie, nebolo to od útleho veku. Vždy som inklinoval k histórii a istú dobu ma to dokonca ťahalo k medicíne, keďže rodičia sú doktori, preto som premýšľal aj nad touto cestou.
Obdivujem ich prácu doteraz, počúvali sme ich príbehy z lekárskeho prostredia, takže bolo jasné, že nás (mňa a mojich súrodencov) trochu “ťahalo” touto cestou.
Samozrejme, dnes ani jeden z nás nie je doktorom, a tak rodičia vkladajú poslednú nádej do vnúčat (smiech).

Aké vlastnosti potrebuje človek, aby sa stal dobrým hercom?
Nemyslím si, že človek potrebuje nejaké super špeciálne schopnosti na to, aby sa stal hercom. Nie sme žiadni superhrdinovia. (smiech) Tými sú skôr doktori, záchranári, učitelia, ľudia, ktorí musia za pár drobných nesmierne veľa a namáhavo pracovať. Je to predsa práca ako každá iná.
Snáď, len mať dobrú pamäť na všetky tie hromady textov, byť odvážny, schopný (do istej miery) improvizácie, nebáť sa pracovať v kolektíve, byť prispôsobivý, trpezlivý, vedieť potlačiť svoju pýchu a ego, naučiť sa byť aj trochu skromný a nemyslieť si od začiatku o sebe, že si nejaká veľká hviezda, na ktorú tu každý čaká.

Aká je tvoja vysnívaná herecká rola a prečo?
Fúú, ťažká otázka. Konkrétny prípad mi nenapadá. Vždy ma to ťahá k negatívnym postavám, k záporákom. Na škole som si obľúbil postavu Marca Antonia – Shakespeare: Antonius a Cleopatra. Snáď teda nejakú takúto poriadnu klasiku či už Shakespeare, Dostojevskij a pod. Respektíve drámu s témou 2 sv. vojny. Mám veľmi rád Martina McDonagha – jeho filmovú i dramatickú tvorbu.
Takže možno niečo od neho. S kolegom Jankom Dobríkom máme sen zinscenovať Uja Vankúšika alebo Osirelý západ, práve od tohto autora.

 Zároveň, existuje nejaká rola, ktorú by si vyslovene nechcel?
Nuž zatiaľ nie. Keď k tomu príde ozvem sa. (smiech)

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Asi to, že som išiel za svojím snom a nevzdal sa ho. Napriek všetkým úspechom i neúspechom. A že mám stále chuť pokračovať a pracovať na sebe.
A že mám možnosť pracovať v Mestskom divadle Žilina – s úžasnými kolegami, ktorí nie sú len skvelými hercami, ale i ľuďmi, na čele s našim šéfom Edom Kudláčom.

Stal sa ti nejaký „trapas“ počas vystúpenia?
Každému sa stane, že mu na javisku vypadne text alebo z ruky nejaká rekvizita, čiže zatiaľ chvalabohu len takéto “malé” trapasy.

Ak by si si musel vybrať iné povolanie ako herec, aké by to bolo?
Tak ako som spomínal v prvej otázke, bola by to asi medicína.

Čo ti pomáha, keď máš nedostatok motivácie/ zlý deň?
Ako každému smrteľníkovi jedlo, spánok, obklopenie sa správnymi ľuďmi. Ak to bol naozaj zlý deň, tak si potrebujem spraviť čas len sám pre seba, vypnúť a nabrať späť stratenú energiu – tzn. idem si zacvičiť, pustím film, seriál alebo PC hru, posedím s priateľmi a rozoberiem to pri dobrom pivku. A vždy si poviem – pokiaľ nejde o život, nič sa nedeje.

Máš nejaký idol? Ak áno, aký?
Samozrejme mojich rodičov a súrodencov aj niektorých priateľov. Tým najväčším hereckým idolom je pre mňa Tom Hardy.

Je nejaké miesto, kde sa rád vraciaš?
Určite je to rodná Trstená so svojou krásnou prírodou a známymi miestami, ktoré mi utkveli od detstva v pamäti. Niekedy zájdem aj na gymnázium v Trstenej, pozrieť našich pedagógov a miesta, kde sme so spolužiakmi cez prestávky vystrájali.

Máš obľúbený film/knihu?
Je ich nesmierne veľa, tak spomeniem iba pár z nich. Filmy aj knihy od McDonagha, knihy od Bukowskeho, Henryho Millera alebo Fulghuma. Film, ktorý som videl asi 20 krát a stále ma prekvapí aj nadchne je Fight Club od D. Finchera. Zbožňujem seriál Narcos od Netflixu či House of Cards. Samozrejme všetky filmy s Tomom Hardym.

Myslíš, že to odkiaľ ľudia pochádzajú ovplyvňuje ich možnosti do budúcnosti?
Nemyslím si. Existuje veľa prípadov, kedy ľudia, ktorí žili v chudobe to dotiahli nesmierne ďaleko. Je to len o nastavení priorít, o vlastnom komforte a jeho každodennom prekonávaní. Žijeme v období internetu a sociálnych sietí, kedy sa človek dokáže dostať ku všetkým informáciám, ktoré potrebuje. Ale čo je najdôležitejšie – ak má peniaze na pivo i pálenku, čas na zahltenie Instagramu fotkami najrôznejšieho druhu a charakteru, tak má aj na to, aby urobil niečo pre seba a svoju lepšiu a krajšiu budúcnosť. A je jedno či pochádza z Oravy, Sobraniec alebo Bratislavy.