Igor Janckulík je slovenský politik, poslanec a zakladateľ Oravského záchranného systému (Orava rescue system- ORS). Svoju prácu zameriava najmä na Oravu, a preto môžme povedať, že aj vďaka nemu je Orava krajším, lepším a bezpečnejším miestom.

Čo vás viedlo k vstupu do politiky?

Je asi prirodzené, že keď človek prejde nemalou etapou života a vytvorí nejaké hodnoty, začne sa zamýšľať aj nad tým, ako ten život okolo seba zmeniť k lepšiemu. Pochádzam z regiónu, ktorý patrí medzi menej rozvinuté regióny. Stále sa hovorí o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, ale prax je úplne iná. Aj toto bol jeden z mojich hlavných dôvodov vstúpiť do politiky a tak pomôcť regiónu z ktorého pochádzam.

Kedy a prečo ste založili ORS?

Oravský záchranný systém vznikol v roku 2008. Na začiatku sme boli traja, spolu s Michalom Dobre a Dušanom Klobučníkom a za tých 11 rokov sme sa rozrástli na vyše 90 členov. Postupne, ako sa pridávali ďalší a ďalší členovia, aj naše aktivity a pôsobnosť sme začali rozširovať a značne sme sa sprofesionalizovali.

Prvotný impulz na vznik ORS bol taký, že cez zimu bývajú na Orave prechody cez obce na bežkách a väčšinou sa vždy niečo prihodilo. Či už menej alebo viac komplikované zlomeniny, problémy s chrbticou a podobne. Privolaná sanitka mala však problém dostať sa k zranenému vzhľadom na komplikovaný terén a vždy sa teda narýchlo zháňal niekto, kto má snežný skúter alebo štvorkolku. Keďže takýchto situácií pribúdalo a chodili sme aj v tom čase často zasahovať, povedali sme si, že by sme mali našu aktivitu a pomoc ľuďom nejak „zoficiálniť“, inštitucionalizovať. ORS je občianskym združením a dodnes všetci jeho členovia vykonávame svoju činnosť dobrovoľne, bez nároku na finančnú odmenu.

Na začiatku sme si povedali, že ak zachránime čo i len jedného človeka alebo pomôžeme iba jednej rodine, naša snaha bude mať zmysel. Treba povedať, že aj pátracia akcia s tragickým koncom je v istom zmysle pre rodinu vykúpením a ukončením neistoty v ktorej žili počas, neraz dlhého, obdobia pátrania. V takom prípade naša práca nekončí, pretože sa snažíme príbuzným podať pomocnú ruku aj v ťažkom období, po ukončení pátracej akcie s tragickým koncom. Hlavne v podobe psychologickej starostlivosti a empatického prístupu.

Máte nejakú príhodu z pátračiek, ktorá vám utkvela v pamäti?

Za tie roky je toho dosť, každá pátračka je iná a každá je pre nás aj poučením. Samozrejme, ideálne je, keď sa akcia skončí šťastne, ale, bohužiaľ, toto naše poslanie prináša aj tragické prípady. Samozrejme, všetky tie tragické prípady sú smutné, ale obzvlášť ma zasiahne, keď ide o deti a mladých ľudí. Pred niekoľkými rokmi sme na Kysuciach hľadali mladého chlapca, ktorý bol dva dni po maturitách. Išiel aj s partiou kamarátov oslavovať a v nočných hodinách nešťastnou náhodou spadol do potoka. Prúd ho odviedol až 25 kilometrov a teda sme ho dosť dlho hľadali. Keď sme mu išli na pohreb, občania  obce odkiaľ pochádzal urobili finančnú zbierku pre nás záchranárov. Matka ľuďom totiž povedala, aby nenosili vence a kytice, ale nech urobia zbierku pre záchranárov. Videla totiž naše nasadenie a že sme tam strávili veľa dní. Pri kostole nám odovzdali krabičku, s ktorou sme sa tam handrkovali, že to nechceme prijať. Keď sme to po naliehaní smútiacej rodiny nakoniec prijali, navrhol som, že tie peniaze venujeme niekomu, kto ich potrebuje. A tak sme aj spravili. Bolo tam takmer 4000 EUR.

Oslovili sme televíziu, ktorá v tom čase vysielala reláciu na pomoc ľuďom v ťažkých životných situáciách, aby vybrali niekoho, komu peniaze darujeme. Televízia vybrala pacientku – mladé dievča, ktoré trpí chorobou skleróza multiplex a potrebuje zhruba 400 eur mesačne na lieky. Tejto mladej slečne sa odvtedy stále snažíme finančne pomáhať. Už je to niekoľko rokov.

Počas tej relácie našu prácu a tento čin ocenil aj minister vnútra a daroval ORS špeciálny čln, ktorý dodnes používame pri záchrane ľudských životov. Aj kompetentní si vtedy uvedomili, že my to skutočne robíme kvôli ľuďom, aby sme pomáhali.

Aká je kniha, ktorú by si podľa vás mal každý prečítať?

Klamal by som, keby som tvrdil, že často čítam knihy. Môj pracovný deň je tak vyťažený pre množstvo práce a písomnej agendy, že vo voľnom čase radšej športujem. Mám však rád literatúru faktu, ale ak by som mal povedať, ktorú knihu by mal každý prečítať, tak asi Bibliu. Nezáleží, či je človek veriaci, alebo je ateista. Je to najpredávanejšia kniha na svete. Bola písaná v rozmedzí 1500 rokov.

Ako by ste motivovali mladých ľudí aby zostali na Slovensku? Čo im môže ponúknuť?

Prostredie v akom žijeme veľmi ovplyvňuje naše správanie, názory a myšlienky. Je to dôležité, aby si mladí uvedomili, čo je pre nich najlepšie. Je demokracia, mladí môžu cestovať, študovať a vzdelávať sa. Treba mať vždy na pamäti, že nie tak dávno to nebolo samozrejmosťou. Ak by odišla polovica Slovenska preč, nastal by tu kolaps, ale na druhej strane každý má právo sa rozhodnúť, kde bude žiť a vytvárať hodnoty, rozvíjať tú – ktorú krajinu. Tiež si myslím, že cestovanie alebo pobyt v inej krajine je prínosný na rozširovanie si obzorov, učenie prekonávať prekážky, byť tolerantnejší. Človeka to veľa naučí do života. Verím však, že je dôležité sa vrátiť, že mladí sa rozhodnú budovať Slovensko. Mladí sú naša budúcnosť a verím, že našu krajinu zmenia k lepšiemu.

Myslíte si že, je dôležité aby sa mladí ľudia zaujímali o politiku?

Určite je to veľmi dôležité. Politika nám všetkým ovplyvňuje život a je dôležité, aby sa o ňu ľudia zaujímali a mali informácie na základe ktorých sa rozhodujú. K informáciám, ktoré sa však dnes tak rýchlo šíria, treba pristupovať zodpovedne a kriticky, treba si ich overovať a nepodliehať pofidérnym zdrojom a médiám. Je tiež dôležité, aby sa do politiky zapájali noví, mladí a čestní ľudia, iba tak sa môžu veci meniť k lepšiemu. I keď rozumiem, že mnohí sa môžu cítiť znechutení, ale netreba prepadať totálnej nedôvere. Treba sa sústrediť na to správne a začať od seba.

Myslíte si že je Orava dobré zázemie teenegerom z ktorých majú vyrásť úspešní ľudia?

Jedným z dôvodom ísť do politiky bolo aj vnímanie veľkých regionálnych rozdielov. Mladí ľudia sú všade rovnakí. Na Orave im určite chýba väčšie kultúrne a športové vyžitie. S výberom školy to majú tiež ťažšie, pretože výberové stredné a vysoké školy sú vzdialené od Oravy a musia cestovať veľké vzdialenosti. Na druhej strane z nich vyrastajú samostatní mladí ľudia obklopení krásnou oravskou prírodou. Poznám množstvo mladých a úspešných ľudí pochádzajúcich z Oravy.

Čo pokladáte za svoj najväčší životný úspech?

Mnohí čakáte, že odpoviem, že najväčším mojím úspechom je moje politické postavenie. Áno, čiastočne aj to, ale väčšmi si vážim, že som s kamarátmi dokázal skĺbiť partiu ochotných ľudí pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Som hrdý na Oravský záchranný systém. Táto práca by sa však nedala robiť bez podpory svojej rodiny. Mám v svojom živote šťastie, že som obklopený ľuďmi, ktorí ma majú radi a ja ich. Mám skvelú rodinu.

Máte nejaký idol?

Celý môj život je popretkávaný nejakými idolmi. V detstve to boli herci, speváci. V teenegerskom veku to zasa boli športovci a momentálne je ich viacero, ale už je to skôr o morálke, hodnotách o postojoch k všetkým oblastiam života. Oceňujem hlavne skutky a nie slová a sľuby.

Čo by ste odkázali dnešnej mládeži?

Mám rád mladých ľudí, omladnem pri nich. Často chodím medzi nich, či už je to Krajská rada mládeže alebo sa stretávame pri športovaní. U mladých ľudí je veľký potenciál, len je treba ich správne motivovať. Páči sa mi, čo raz napísal Branislav Kožuch ,,Myslieť si, že odborníkom sa dá stať len chodením do školy, je podľa mňa rovnako nemúdre, ako požadovať mzdu len za to, že chodím do zamestnania. Tak ako vzdelávanie, ani práca sa predsa nedostáva, ale získava. Ani spása sa nezískava len chodením do kostola.“

Môj odkaz mladým je nesťažovať sa, radšej makať. Nemeniť svet, zmeniť seba. Neohovárať, hovoriť o sebe. Nekritizovať, začať od seba.