Eva Brčáková. Mladé, talentované, len sedemnásť ročné dievča z Nižnej, ktoré aj napriek nie najľahším zdravotným podmienkam, dokázalo veľké veci. Evka je študentkou na gymnáziu v Trstenej a už ma rozbehnutú svoju kariéru šikovnej šperkárky.

Aké boli tvoje začiatky výroby šperkov a ako to vznikalo?

Začalo to už, keď som mala osem rokov. Bola som práve v nemocnici po lumbálnej punkcii, kedy som len sedela na posteli a nemohla som sa hýbať. Pani vychovávateľka ma chcela nejako zabaviť, tak mi doniesla korálky. Začala som z nich robiť úplne jednoduché náramky. V tom období som najradšej robila rôzne zvieratka a kľúčenky. Teraz, keď to vidím, tak sa chytám za hlavu. 😀

Konkrétne k šperkom som sa dostala, keď som mala jedenásť rokov. Začiatky boli veľmi ťažké – plač, krik, hádzanie veci o stenu, všetko tam bolo. Avšak, aj keď som si veľakrát povedala, že s tým končím, vždy som sa k tomu vrátila.

Ktorý šperk si urobila ako prvý?

Ak to berieme tak celkovo, tak môj úplne prvý výtvor bol náramok, ktorý som vyrobila v nemocnici pre moju maminu. Avšak, ak už myslíte niečo, čo sa dá nazvať šperk, tak to je náušnička, ktorú som ukazovala aj v Teleráne. Popravde som k nej nikdy neurobila druhu do páru. Často keď skúšam nové techniky či nápady, veľakrát skončím už pri prvej. Nahnevaná, že mi to nevyšlo, začnem vyrábať radšej niečo ďalšie. Hodím to do špeciálnej krabičky na takéto nepodarky, a potom sa k ním postupne vraciam.

Čo je pre teba najnáročnejšie pri tejto práci?

V prvom rade je to čas. Keď sa chcem učiť novú techniku, hovorím si, nech to nechám tak, nech sa radšej zameriam už na objednávky, ktoré ma čakajú. Vždy sa teším, keď môžem skúšať nové veci, ale ako som už spomínala, nie vždy to stíham.

Ktoré materiály používaš pri výrobe?

Veľa ľudí má mylnú predstavu, že používam plastové materiály. Nie je to tak. Všetko je to naozaj sklo. Až v 95 % šperkov sú tam kryštály Swarovski. Potom používam perly, minerály a iné sklenené korálky.

O aký typ šperkov býva najväčší záujem a o aký zase nie?

Často dostávam otázku, prečo nerobím sady. Odpoveď je tá, že u nás na Slovensku ženy najradšej nosia náušnice (vychádzam z mojich objednávok, kde to je pekne vidieť). Ženy radšej nosia jeden výrazný šperk, akoby si mali dať nejakú sadu. Keď už sada, tak naozaj niečo menšie a menej výrazne. No vyrábam aj sady, no len vtedy, keď sú na objednávku, aby boli presne podľa prianí zákazníčky.

Myslíš, že je to tým, že ľudia ešte nevedia nosiť výrazne veci?

Je to možné. Ľudia na Slovensku sa nie vždy chcú odlíšiť od ostatných. Naopak v zahraničí, ako napríklad v Amerike, tam doslova chcú zažiariť za každú cenu a nehanbia sa obliecť aj odvážnejší kúsok oblečenia, ktorý by sme možno my na Slovensku nazvali extravagantným, či priam škandálóznym a nevkusným…

Vedela by si nám poradiť, ako kombinovať šperky, čo s čím nosiť, poprípade čomu sa vyhnúť?

Myslím, že je to veľmi individuálne. Nemám rada, keď niektorí známi návrhári hovoria, čo by ľudia nikdy nemali nosiť a čo ako kombinovať. Je veľa ľudí, čo si dokáže skombinovať tak šperky a oblečenie, že ja by som si to nikdy nedala, ale na nich to vyzerá fantasticky. Samozrejme na šperkoch vidno, ktoré viac pasujú na nejaké výnimočnejšie slávnosti, a ktoré na bežný deň. Šperk dokáže aj pri jednoduchej bielej blúzke dokonale zvýrazniť outfit. Takže odporúčam, nech si ľudia vyberajú svoj štýl. Nech to tak podčiarkne ich osobnosť.

No pre mňa platí pravidlo: V niečom uber, v niečom pridaj. Najradšej kombinujem výrazné šperky tak, že ich zladím s úplne jednoduchým basic outfitom. Príklad: Takmer po začiatok ramien dlhé strapcové červené náušnice som zladila k celočiernemu outfitu v zložení slim rifle, rolák, koženka. K tomu som pridala červený rúž a vlasy učesala do vysokého vrkoča. Podľa mňa, náušničky vynikli perfektne :). Jemné malé náušničky (napichovačky) zase ladím aj k športovejšiemu outfitu.

No na čo by som možno upozornila, je „mixovanie“ farieb kovov.

Čo alebo kto ťa inšpiruje?

Je to rôzne. Rada si pozerám zvláštne fotky prírody. Napríklad minule som videla fotku, kde boli modré stromy v odraze vody, na ktorej sa odrážalo žlté slnko. Žiadne iné farby, iba tmavomodrá a svetlá žltá. Skúsila som túto kombináciu farieb na jedny z mojich náušníc. Veľmi ma prekvapilo, ako to nádherne so sebou ladilo a dopĺňalo sa.

No hlavnou mojou inšpiráciou sú zákazníčky. Samé si navrhujú šperky. Napríklad povedia, že chcú nejaký štýl, ale inej farby. Alebo, že môže byť podobný vzor, ale užší, väčší, menší, poprípade tam chcú niečo pridať a vznikne úplne nový šperk, ktorý sa znova stane bestsellerom.

Máš nejaké stále zákazníčky?

Veľmi sa z toho teším, že mám a je ich celkom dosť. Je to veľká výhoda v tom, že už poznám ich štýl. Sú často veľmi zlaté, že to už nechávajú na mňa. Aj keď priznám sa, že je jednoduchšie, keď si človek povie presne, čo chce, pretože potom sa nemusím báť, že sa to náhodou nebude páčiť 🙂

Za to moja mamina vždy príde a povie si, ktoré ako chce a ja ich musím (hahaha) spraviť podľa jej predstáv :).

Máte to v rodine, že ste také zručné?

Moja mamina odvždy čo si pamätám, tak háčkovala a štrikovala. Keď vytvárala, na zemi sme mávali útržky vlny a rôznych farebných nitiek, a tak keď som bola naozaj ešte maličká, všimla si, že sa s nimi veľmi rada hrávam. Potom mi ich dokonca strihávala, aby som mala rôzne farby. Keď som bola staršia, tak mne aj staršej sestre všade možne ponačínala uzlíkové náramky kamarátstva. Boli doslova všade. Na kľučkách, radiátore, stoličkách… a my sme ich dorábali. Vždy nás viedla k ručným prácam, ale asi iba mňa to aj nakoniec poznačilo 🙂

Čo ťa najviac teší na tvojej práci?

Najviac ma napĺňa, keď vidím žienky, ako nosia moje šperky. Je to úžasný pocit.

Naopak ma mrzí, ak by si niekto niečo objednal a zostalo by mu to len tak niekde v šuplíku. Možno to vyznie hlúpo, ale takýmto žienkam by som chcela odkázať, ale aj ich poprosiť, aby šperky (všeobecne) čo už nevyužívajú, radšej posunú niekomu inému, komu by to mohlo robiť radosť. Pretože o tom predsa šperky sú. O radosti z ich nosenia.