Eva Dedinská, rodáčka z Trstenej je autorka známych kníh akými sú Zmätok v srdci, Až na dno a ďalšie, z ktorých si vyberie každý jeden čitateľ.

Aký žáner najviac čítate?

Nemám vyhradený žáner. Po čase som prišla na to, že si knihy vyberám podľa toho, v akom životnom období sa práve nachádzam. Ak som unavená a vyčerpaná, rada si prečítam aj ľahšiu literatúru, tzv. červenú knižnicu. Ak som v rovnováhe a plná energie, rada sa pustím aj do ťažšej detektívky, trileru, či nebodaj knihy s prvkami hororu. Nepohrdnem však ani fantazy žánrom. Mojou srdcovkou z tohto žánru je Harry Potter.

Ktorá kniha je vaša najobľúbenejšia?

Je veľmi ťažké rozhodnúť sa pre jednu jedinú knihu. Je ich niekoľko, ktoré sa pridali k ostatným v mojej knižnici. Jednu som už spomenula. Harry Potter, toho si prečítam kdekoľvek a kedykoľvek. Okrem toho sa rada vrátim k Jane Eyrovej, ku knihe Modrý dom od Táni Keleovej-Vasilkovej, pekné  a silné sú knihy o anjeloch od Lorny Byrneovej.

Sú vám bližšie papierové knihy alebo e-knihy?

Papierové. Aj som sa pokúšala čítať knihy v čítačke, no nie je to pre mňa. Chýbala mi váha ozajstnej knihy, šušťanie strán, typická vôňa papierovej knihy, ten pocit, keď sa dostanete na koniec príbehu a plní pocitov knihu zatvoríte. Má to svoje čaro, ktoré pri čítaní e-kníh sotva zažijem.

Vidíte v nich budúcnosť alebo si myslite, že sa ostane pri klasike?

Myslím si, že e-knihy raz ovládnu svet, aj spoločnosť.  Nedá sa tomu vyhnúť. Možno už moje vnúčatá budú pozerať na viazanú knihu ako na niečo čudné, raritné. No pevne verím, že sa stále nájdu nadšenci, ktorí radšej do rúk zoberú skutočnú „papierovú“ knihu.

Ktorú knihu by si podľa vás mal prečítať každý?

Veru, ťažká otázka. Myslím si, že toto je veľmi subjektívna vec. Ovplyvňuje to niekoľko faktorov, od doby a prostredia, v ktorom vyrastáme, nášho pohlavia, záujmov a názorov. Podľa mňa – opäť sa vrátim k Lorne Byrneovej – by každý mal aspoň raz v živote nahliadnuť do knihy Anjeli v mojich vlasoch. Aby cítil, že v tomto agresívnom, neprajnom svete nikdy nie je sám.

Je písanie kníh váš fulltime job alebo iba koníček?

Byť spisovateľkou na plný úväzok je iba môj veľký sen. Písanie kníh nedokáže človeka uživiť, nie na malom Slovensku. Ani ja som nezačala písať s vidinou veľkých peňazí. Píšem, lebo je to môj koníček, spôsob, ako sa dostať do iných svetov, ako si vyventilovať hlavu.

Kedy ste začali písať?

Na 2.stupni Základnej školy. Najprv to bola iba poézia. Až na strednej škole som začala vnímať, že mám v hlave neuveriteľné množstvo rôznych príbehov. Ako prvý som napísala mládežnícky román, ktorý doteraz drieme niekde v šuplíku. A asi tam driemať aj ostane J

Čo vás k tomu priviedlo?

K písaniu ma doviedla práve potreba vyrozprávať sa. Dať niekde svoje myšlienky, pocity, názory. V písaní ma veľmi podporoval môj ocko, dnes je to môj manžel aj deti.

Vydali ste mnohé diela, ktoré je vám najbližšie?

Prvé. Kniha „Zmätok v srdci“ vyšla ako moja prvotina v roku 2010. Bola prvá, a preto jedinečná. Doteraz ju volám moje „tretie dieťa“. Každé z mojich kníh má však pre mňa svoju hodnotu. Každé inú.

Alebo, ktorá kniha sa vám najlepšie písala?

Mohla by som pokojne zopakovať, že moja prvotina. Tú som písala, keď som ostala na rizikovom tehotenstve s dcérou. Písala som, aby som vyplnila čas. Vtedy som ešte nevedela, že z toho skutočne raz bude kniha. Rada však spomínam na knihu „Až na dno“. Bavilo ma hrať sa v knihe s časom, prelínať prítomnosť s minulosťou. Ten príbeh šiel z môjho pera akosi sám.

Ako dlho vám trvá napísať knihu?

Zvyčajne jeden rok. Ako som spomínala, písanie je pre mňa koníček. Okrem toho pracujem, mám krásne dve deti, ktorým sa treba venovať, teda toho voľného času mi až tak veľa neostáva.

Čo je najťažšie na tomto procese?

Byť disciplinovaný. Čas, ktorý venujem písaniu, si zvyčajne určujem sama. Závisí to od toho, koľko si ho dokážem ukrojiť z času, ktorý si vyžadujú bežné denné povinnosti. Chce to posadiť sa k počítaču a písať. Keď sa „zahrejem“, ide to samo. Niekedy ma však stojí veľa síl večer, keď už na zem padla tma, donútiť sa sadnúť si k písaniu a pridať do príbehu ďalšie slová J

Pracujete momentálne na nejakej knihe alebo máte pauzu?

Pauzu v písaní nepotrebujem. Kým píšem jeden príbeh, v hlave sa mi rodí niekoľko ďalších. Len čo jeden dokončím, už vymýšľam a tvorím postavy, aby som sa čo najskôr mohla vrhnúť do nového. V máji tohto roka mi vyjde kniha „Snúbenec mojej sestry“. Rozpísané mám voľné pokračovanie o jasnovidke Agáte Varšavíkovej z knihy „Dievčatko s modrými očami.“

Ak áno, môžete nám aspoň naznačiť o čom bude?

Príbeh, ktorý sa v knižnej podobe dostane na pulty kníhkupectiev v máji tohto roka, zachytáva komplikovaný vzťah dvoch sestier. Stretnú sa po dlhých rokoch, pokúšajú sa nájsť si k sebe cestu, no všetko to zamotá snúbenec jednej z nich. Nechajte sa prekvapiť.

V rozpísanom rukopise pod pracovným názvom „Žena s ryšavými vlasmi“ budeme svedkami toho, ako si jasnovidka Agáta poradí s naliehavými snami a víziami, v ktorých sa jej zjavuje sympatická ryšavka. Viac zatiaľ neprezradím. 🙂

Čo by ste odkázali mladým, aby sa nebáli ísť za svojimi snami?

Že naozaj nie je čoho sa báť. Ak nevyskúšaš, nezískaš nič. Možno to na prvýkrát nevyjde. Možno zistíš, že tvoje schopnosti a talent nestačia na to, aby si sa dostal do vytúženého cieľa. Treba si uvedomiť, že všetko chce čas. Možno si nesplníš sny zajtra, možno ani o týždeň, ani o rok. Tvoja trpezlivosť a vášeň pre vec ťa však raz zaručene privedú k cieľu. Nevzdávaj sa, potlač strach, a bojuj! Dnešný svet je otvorený mladým. Stačí nápad, odvaha a odhodlanie, a svet si Ťa nájde.